Už v roku 1917 zachytila don Boscova myšlienka – mať zasvätených saleziánov vo svete – don Rinaldiho, tretieho don Boscovho nástupcu. Začal svoje dielo s oratoriánkami, ktoré prejavovali takéto túžby. Boh jeho prácu požehnával. Dnes sekulárny inštitút don Boscových dobrovoľníčok je inštitútom pápežského práva a je rozšírený po celom svete. Vďačí dnes už blahoslavenému Filipovi Rinaldimu za inšpiráciu a štýl, ktorý vštepoval prvým zasväteným saleziánkam vo svete. Vo Východnej Európe (na Slovensku) začal tento inštitút svoju činnosť pred viac ako štyridsiatimi rokmi. Cieľom don Boscových dobrovoľníčok je byť „svetlom, soľou, kvasom“ v dnešnom svete. To svetlo každé ráno zažíhame od Zmŕtvychvstalého Krista. Svoj život modlitby neustále živíme a obnovujeme z prameňov kresťanskej spirituality: z Božieho slova a liturgie. Usilujeme sa premieňať svoj život na trvalý dialóg s Pánom. Kontemplatívne v každodennosti učíme sa poznávať prítomnosť Boha vo svete a v dejinách. Objavujeme Jeho lásku najmä v človekovi. Pozemské skutočnosti chápeme v evanjeliovom kľúči a úplne sa dávame k dispozícii Otcovi. • Vo Svätom písme, najmä v Evanjeliu, Boh nám zjavuje tajomstvo svojej lásky a my sa učíme objavovať Kristovu tvár, jeho lásku, jeho úmysly, jeho apoštolskú túžbu. • Eucharistia je zdrojom a vrcholom našej modlitby. Z tohto daru sa usilujeme urobiť stredobod svojho života, prameň svojej viery a nádeje, pokrm svojej lásky k Bohu a ku každému stvoreniu. • Mária je pre nás vzorom života zasväteného v sekulárnosti. Nachádzame u nej prvky vlastné nášmu povolaniu. S vierou prijímala tajomstvo Krista v každodennosti a svoje zasvätenie Bohu prežívala tak, že sa v ničom nelíšila od žien svojej doby a v práci nachádzala prostriedok živobytia i posväcovania. Pozorná na potreby druhých milovala spravodlivosť, bola verná aj v ťažkých chvíľach a na kalvárii prijala duchovné materstvo, ktorým sa stala matkou všetkých ľudí. V nej nachádzame pomoc materskej prítomnosti a s ňou chceme uznávať divy, ktoré vykonal Otec. Už sám život je poslaním a život v čistote, chudobe a poslušnosti stáva sa najúčinnejšou cestou, ako byť vo svete „ svetlom, soľou, kvasom“. Posilnené Kristom, ideme do sveta medzi našich bratov a sestry. Naša bránička sa otvára každý deň do sveta tak, ako sa tá druhá definitívne zavrela za našimi bratmi a sestrami v kláštore. Ideme medzi ľudí. Prácou sa podieľame na námahe ľudí, sme s nimi solidárne v úsilí o spravodlivejšie a ľudskejšie usporiadanie sveta. Chceme byť aktívne a zodpovedne prítomné v prostredí, kde človek žije a pracuje. Apoštolátom don Boscovej dobrovoľníčky je „byť tu“. Dobrovoľníčka dona Bosca pracuje v don Boscovom duchu a štýle v mládežníckom a cirkevnom prostredí, v rodine a škole, v politickej strane, vo verejnej správe. Jej životným prostredím je terén, ktorý si zvolila pre svoju apoštolskú činnosť. Tu nachádza význam svojho postavenia ako žena, význam svojej spoločenskej podoby a zasvätenia. Nepotrebuje sa oddeľovať od iných, aby im bola k dispozícii. Je prítomná tam, kde žije, kde pracuje, kde miluje. Jej poslušnosť je poslušnosťou tomu, čo jej každý deň prináša, lebo v tom sa konkrétne prejavuje boží plán s každým človekom. Je to nová, originálna voľba práve pre toho, čo sa rozhodol pre tvrdý život bez akejkoľvek záchrannej siete. Práca sa stáva bežným a privilegovaným miestom nášho stretávania sa s Bohom a bratmi, ktorým prinášame základné hodnoty svojho sekulárneho zasvätenia. Pracujeme kompetentne, so zmyslom pre povinnosť, iniciatívne, solidárne a obetavo