Skrytosť

Skrytosť

O svojom zasvätení nehovoríme, ale prežívame ho v skrytosti, aby sme mohli lepšie, účinnejšie a slobodnejšie pôsobiť vo všetkých prostrediach, aj v takých, kde by verejne známa príslušnosť k inštitútu zasväteného života mohla byť dôvodom predsudkov alebo odmietnutia. Navonok sa náš život ničím nelíši od života iných ľudí. Ako laičky pôsobíme uprostred iných laikov v rovnakých štruktúrach, s tými istými prostriedkami, s tou istou kompetenciou a schopnosťami. Tým, že neodhaľujeme výslovne naše zasvätenie, máme možnosť upriamovať pozornosť ľudí na znaky svedčiace o prítomnosti Boha. Skrytosť je naším prejavom chudoby, pozvaním viac „byť“ ako hovoriť alebo ukázať sa, prostriedkom na vzbudenie otázok v mysliach ľudí. Prežívaním nášho povolania v tichosti sa náš život stáva podobným skrytému životu Ježiša v Nazarete a svedectvom, že evanjelium je možné žiť v akomkoľvek prostredí.