Naším zakladateľom je blahoslavený Filip Rinaldi (1856 – 1931), tretí nástupca svätého Jána Bosca. Don Rinaldi duchovne sprevádzal viaceré laičky. Z nich na začiatku vzišla skupinka troch dievčat, ktoré vyjadrili túžbu naplno patriť Bohu – byť zasvätené, ale zároveň zostať vo svete a navonok žiť ako všetci ostatní ľudia. 20. mája 1917 bola táto skupinka „Horliteliek“, ako ich vtedy nazvali, uznaná hlavným predstaveným saleziánov. V tomto čase ešte sekulárne inštitúty v Cirkvi neexistovali. Don Rinaldi vycítil najmä to, že Svätý Duch otvára novú cestu a mnohí budú povolaní, aby sa na ňu vydali.
V roku 1919 boli sformulované nové Pravidlá. Počet Horliteliek rástol a Združenie potrebovalo prehĺbiť svoju identitu a upevniť stabilitu. Po smrti dona Rinaldiho, zomrel 5. decembra 1931, nasledovalo oslabenie vitality Združenia. Horliteľky prežívali roky neistoty, ktoré im však slúžili na rast a na uistenie sa v osobitosti svojho povolania.
V roku 1947 Cirkev oficiálne schvaľuje inštitúty, ktorých členovia môžu prežívať svoje zasvätenie v sekulárnosti.
Od roku 1959 používame názov Volontárie dona Bosca (VDB). Bolo potrebnej veľa práce, modlitieb a hľadania pred Božou tvárou, kým bol v roku 1978 uznaný Inštitút VDB za inštitút pápežského práva. Na Slovensku prvé spoločenstvo VDB vzniklo v roku 1965.