Keď som dospela, rôzni ľudia hovorili, že patrím Pánovi a mala by som sa niekam zaradiť. Ale na tieto výzvy som bola hluchá. Pamätám si, ako sme boli s jednou skupinou za totality na duchovných cvičeniach v Poľsku v Krakove a kňaz mi povedal, že keď sa tak dlho zhováram s Bohom, mala by som ostať pri Ňom, najlepšie v nejakom kláštore, tu v Poľsku. Ja som to prehodila na vtip, že ešte sa nenašiel taký kláštor, ktorý by objal celý svet, aby som mohla byť s Ním na každom mieste. Roky utekali a ja som stále bola slobodná, čakala som na „špeciálne Božie volanie“, ale nič. Na Troch kráľov ma zachytila časť homílie, kde kňaz hovoril asi toto:„…Ľudia sú […]