Zo života v buši

Nielen o matematike
19. januára 2018

Zo života v buši

Pred niekoľkými dňami sme prijali dieťa s maláriou a ťažkým zápalom pľúc. Napriek intenzívnej liečbe sa stav nezlepšoval. Matka bola dobrá, starala sa, ako sa patrí. Celá rodina patrí k Jehovistom. Po niekoľkých dňoch, keď som videla, že dieťa nemá nádej na záchranu života, rozhodla som sa zachrániť aspoň jeho dušu pre nebo. Pred očami rodiny som malého Jána – Michala pokrstila. Nik z rodiny nevedel, čo robím. Po krste sa mu stav zlepšil a ja som si kládla otázku, ako to poviem rodine, že majú malého kresťana. O deň na to dieťa v sanitke zomrelo. Pán videl moju snahu…

Na sviatok sv. Lukáša, patróna nemocnice, sme mali svätú omšu v nemocničnej kaplnke. Slúžil ju kňaz, ktorý dobre ovláda domorodú reč. Na sv. omši krásne trojhlasne spievali. Po nej ma pozvali na malé agapé. Ja som si ráno privstala, aby som upiekla nejaké zákusky. Deti čakali ako lastovičky, čo sa im ujde. Lebo tu sa aj Božia dobrota ešte vníma cez materiálne dary. Pri takej chudobe sa niet čomu diviť…